Samojed

Štandard

Zaradenie do skupiny FCI
   Samojedský pes patrí do V. skupiny FCI s názvom ŠPICE A TZV. PRIMITÍVNE PLEMENÁ, oddiel 1 – severské záprahové psy (pojmom severské plemená označujeme všetky plemená psov, ktoré pochádzajú z arktických oblastí).
   Ďalej sem patria – v pôvodných názvoch krajiny pôvodu (s týmito názvami sa môžete stretnúť predovšetkým na výstavách, v katalógoch a propozíciách):
   Akita inu, Alaskan Malamute, Basenji, Norsk Buhund, Canaan Dog, Chow-chow, Cirneco dell´Etna, Deutscher Spitz, Eurasier, Suomenpystykorva, Gronlandhund, Hokkaido ken, Iceland Dog, Nihon Supittsu, Jämthund, Kai inu, Karjalan karhu koira, Kishu inu, Zapadosibirskaja lajka, Vastočnosibirskaja lajka, Rasijskoevropejskaja lajka, Lapinkoira, Lapinporokoira, Lapphund, Lundehund, Norbotten Spets, Norsk Elghund grá, Norsk Elghund sort, Pharao Hound, Podenco canario, Podenco ibicenco, Podengo portugues, Shiba inu, Shikoku inu, Siberian Husky, Volpino italiano, Västgotaspets, Thai Ridgeback Dog, Xoloitzquintle, Perro sin pelo del Perú.


Súčasný štandard plemena 
Samojed, Samojedský pes (SAMOYED, SAMOJEDSKAJA SABAKA, SAMOJEDINKOIRA)
Štandard FCI  č. 212 / 09.01.1999 / GB
PôVOD: Severné Rusko a Sibír
PATRONÁT: Nordic Kennel Union (NKU)
Dátum publikOVANIA pôvodného štandardu: 22.07.1997
Použitie: Saňový a spoločenský pes
Klasifikácia FCI:         Skupina 5          Špice a primitívne plemená 
                                         Skupina 1          Severské saňové psy
                                         Bez pracovnej skúšky
Krátky historický súhrn
Názov samojed je odvodený od názvu samojedských kmeňov v severnom Rusku a Sibíri. V južných častiach tejto oblasti sa používali biele, čierne a hnedé škvrnité psy ako pastierske psy pre soby; v severných častiach boli psy čisto biele, mali miernu povahu a používali sa ako poľovné a saňové psy. Samojedi žili spolu so svojimi majiteľmi, dokonca spávali v ich príbytkoch a využívali sa na ohrievanie. Britský zoológ Ernest Kilburn Scott strávil v roku 1889 tri mesiace so samojedskými kmeňmi. Do Anglicka si priniesol hnedé šteniatko psa s menom „Sabarka“. Neskôr importoval sučku krémovej farby s menom „Whitey Petchora“ zo západnej strany Uralu a snehobieleho psa s menom „Musti“ zo Sibíri. Tieto psy a iné psy dovezené bádateľmi boli základom pre západného samojeda. Prvý štandard plemena bol spísaný v Anglicku v roku 1909. 
Všeobecný opis
Strednej veľkosti, elegantný, biely arktický špic. Vzhľadom vytvára dojem silného, vytrvalého, roztomilého, flexibilného, dôstojného a sebavedomého psa. 
Výraz, tzv. „úsmev samojeda“, je vytvorený kombináciou tvaru a polohy očí a kútikov papule mierne vyhnutých nahor. Pohlavie by malo byť zreteľné z celkového výrazu. 
Dôležité  proporcie
Dĺžka tela je približne o 5% väčšia ako výška v kohútiku. Hĺbka tela je o niečo menšia ako polovica výšky v kohútiku. Papuľa je približne taká dlhá ako lebka
Správanie a povaha: Priateľský, úprimný, bystrý a živý. Poľovný inštinkt je veľmi mierny. Nesmie byť plachý ani agresívny. Veľmi spoločenský a nesmie sa používať ako strážny pes.
HLAVA: Silná, klinového tvaru.
Horná časť hlavy: 
Lebka: Z pohľadu spredu a v profile iba mierne vypuklá. Najširšia je medzi ušami. Mierne viditeľná ryha medzi očami.
Stop (čelový sklon): Jasne definovaný, ale nie príliš dominantný.Tvárová časť lebky: 
Nos: Dobre vyvinutý, pokiaľ možno čierny. V niektorých obdobiach roka môže pigment nosa vyblednúť na tzv. „zimný nos“, na okrajoch nosa však musí byť vždy tmavý pigment.
Papuľa: Silná a hlboká, približne rovnako dlhá ako lebka, postupne sa zužuje smerom k nosu, ani úzka ani ťažká a štvorhranná. Chrbát nosa je rovný.
Pysky: Tesne priliehajúce, čierne a pomerne plné (mäsité). Kútiky papule sú mierne ohnuté nahor a vytvárajú charakteristický „úsmev samojeda“.
Čeľuste/zuby: Pravidelný a úplný chrup s nožnicovým skusom. Zuby a čeľuste sú silné. Normálny počet zubov. 
Oči: Tmavohnedé, hlboko vsadené, vzdialené pomerne ďaleko od seba, mierne šikmé a mandľového tvaru. Výraz očí je “usmiaty“, milý, bystrý a inteligentný. Okraje očí (očné viečka) sú čierne. 
Uši: Vzpriamené, pomerne malé, hrubé, trojuholníkového tvaru a špičky mierne zaoblené. Mali by byť pohyblivé, vysoko nasadené; vzhľadom na širokú lebku od seba pomerne vzdialené.
KRK: Silný, strednej dĺžky a hrdo vzpriamený.
TRUP: O niečo dlhší ako výška v kohútiku, hlboký a pevný, ale pružný.
Kohútik: Zreteľný.
Chrbát: Strednej dĺžky, svalnatý a rovný; suky majú o niečo dlhší chrbát ako psy.
Bedrá: Krátke, veľmi silné a zreteľné.
Kríže: Plné, silné, svalnaté a mierne klesajúce (spádité).
Hrudník: Široký, hlboký a dlhý, siahajúci takmer po lakte, rebrá sú dobre klenuté.
Dolná línia: Mierne vtiahnutá k bruchu.
CHVOST: Posadený pomerne vysoko. Ak je pes v ostražitom stave a v pohybe, nosí chvost ohnutý od koreňa smerom dopredu ponad chrbát alebo bok; inak môže chvost visieť, vtedy dosahuje až k pätám.
KONČATINY 
HRUDNÉ KONČATINY: 
Celkový vzhľad: Dobre postavené a osvalené so silnými kosťami. Pri pohľade spredu rovné a rovnobežné. 
Plecia: Dlhé, pevné a klesajúce (spádité).
Horná časť nohy (nadlaktie): Šikmé a priliehajúce k telu. Približne rovnako dlhá ako plece.
Lakeť: Prilieha k telu.
Zápästie: Silné ale pružné.
Záprstie (sponka): Mierne šikmé.
Predné labky: Oválne s dlhými prstami, ohybné a smerujúce rovno dopredu.  Prsty klenuté a nie umiestnené príliš úzko vedľa seba. Pružné vankúšiky.
PANVOVÉ KONČATINY: 
Celkový vzhľad: Pri pohľade zozadu rovné a rovnobežné, s veľmi silným osvalením. 
Stehno: Strednej dĺžky, pomerne široké a svalnaté.
Kolená: Dobre zauhlené.
Priehlavkový kĺb: Pomerne nízko posadený a dobre zauhlený. 
Priehlavok: Krátky, silný, vertikálny a rovnobežný.
Zadné labky: Ako predné labky. Vlčie pazúry by sa mali odstraňovať.
POHYB : Výdatný, voľný a bez známok námahy s dlhým krokom. Dobrý dosah predných končatín – tzv.reach a dobrý záber zadných končatín – tzv.drive.
OSRSTENIE 
SRSŤ: Bohatá, mohutná, pružná a hustá polárna srsť. Samojed je pes s dvojitou srsťou s krátkou, jemnou a hustou podsadou a dlhšou, hrubšou a rovnou krycou srsťou. Srsť by mala okolo krku vytvárať golier a na pleciach by mala rámovať hlavu, najmä u psov. Na hlave a na predných častiach nôh je srsť krátka a  hladká; na vonkajšej strane uší je krátka, odstávajúca a hladká. Vnútro uší by malo byť dobre osrstené. Na zadnej strane stehien srsť vytvára tzv. nohavice. Priestory medzi prstami by mali byť chránené osrstením. Chvost by mal byť výdatne pokrytý srsťou. Srsť suky je často kratšia a má jemnejšiu štruktúru ako srsť psa. Správna štruktúra srsti by mala mať vždy žiarivý povrchový lesk.FARBA: Čistá biela, krémová (piškótová) alebo biela s krémovými (piškótovými) znakmi.  (Základná farba je biela s niekoľkými znakmi.) Farba by nikdy nemala byť bledohnedá po celom tele.
VEĽKOSŤ
Výška v kohútiku: 
Ideálna výška: pes 57 cm s toleranciou ± 3 cm a suka 53 cm s toleranciou ± 3 cm.
CHYBY: Akákoľvek odchýlka od uvedených znakov by sa mala považovať za chybu a závažnosť chyby pri posudzovaní by sa mala určovať v presnom pomere k jej stupňu a vplyvu na zdravie a prospievaní psa.
 
•          Viditeľné chyby v štruktúre
•          Slabá kostra
•          Psy a suky nemajú dostatočne výrazný  pohlavný výraz
•          Kliešťový  skus
•          Žlté oči
•          Mäkké uši
•          Sudovitý hrudný kôš
•          Dvakrát zakrútený chvost
•          Krátke nohy
•          Silne vyklenuté končatiny  alebo kravský postoj
•          Zvlnená alebo krátka srsť, dlhá, jemná alebo visiaca srsť
•          Prílišná rezervovanosť
ZÁVAŽNÉ NEDOSTATKY: 
•          Zreteľné miesta bez pigmentu na očných viečkach  alebo pyskoch
DISKVALIFIKÁCIE:
•          Agresivita alebo nadmerná plachosť
•          Modré oči alebo rozdielna farba očí
•          Predkus alebo podkus
•          Uši nie sú vzpriamené
•          Iné ako štandardné sfarbenie
  
Každé zviera, ktoré jasne preukazuje fyzické abnormality alebo abnormality v správaní, by malo byť diskvalifikované.N.B.: Psy musia mať dva zreteľne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.